BANÁNOVÉ SVETY

. banánové svety

Opica vedela, že internet existuje. Používala internet, ale nikdy doň vlastne neprenikla. Nikdy sa nestala súčasťou siete. Vždy jej to pripadalo ako niečo obmedzujúce. A ona mala rada voľnosť. A banány. Často ich hľadala na Googli. Našla tam už všetko možné. Od malých banánov po veľké banány. Potom aj plyšové, ale také nechcela. Nechcela ani banány ako erotické pomôcky. Chcela normálne banány v šupke. Žlté. Vraj keď ich zjete veľa, zapečie vás. Opicu nikdy nezapieklo. Ona bola zvyknutá.
Teraz jej ponúkajú banány podľa rozlíšenia. Ako tapetu. Také ešte nejedla. A to už jedla aj banánovú ryžu. Banana rice. Banana hawana. Opica vstane od stoličky a tancuje. Banana lambada. Žongluje s banánmi, no jeden jej padne na zem. Banány sú nerozbitné. Sú rozpučné. Opica zdvíha rozpučený banán a je rada, že voní. Ten banán, nie ona. A je o banán menej. Z prírody práve ubudlo. Príroda plače. Opica sa škerí, no cez medzery medzi zubami jej tiež preniklo trocha smútku. Nad rozpučeným banánom. Nad spomienkou, ktorá jej prebleskla mysľou ako klaun na banánovej šupke. Spomenula si na niečo žlté. Žlté, žlté. Dačo jej v hlave zasociovalo. Zreagovalo za vzniku žltej asociácie. Všetko jej pripomína banán. Všetko je na banán. Stojí za banán. Za kilo banánov! Opica sa urazí na svoj rozum a sadne si za počítač. Banánové myšlienky jej víria hlavou, no ona kliká, kliká. Stráca sa v sieti nerozbitných a nerozpučných banánov. Hlava ju bolí, oči červenejú. Nie, povie si opica, a vybehne do oplotenej prírody. Na banánové hody, banán sa hodí.