. vesmírna opica
Opica začala snoriť po nápadoch. Lietali predsa všade okolo nej. Stačí po jednom skočiť a chytiť ho ako letiaci banán. A vtedy jej napadlo, že na nápady sa neoplatí čakať. Musí predsa sama prispieť. Musí sa sama stať nápadom. Opica začala premýšľať. Premýšľala tak dlho, že sa jej hlava zaparila. Para, para, parný valec. To tu už bolo. Musí sa stať niečím iným. Úplne novou dimenziou. Musí byť novodimenzionálnou. Nemôže existovať v tomto priestore. Musí byť mimo. Ďaleko. Diaľnica. Má cestovať? Nie. Príliš banálne. Bananálne. Ona predsa nie je zahraničná. Skôr hranične hraničná. Jej príroda je oplotená, kam by chcela ísť? Sieť ponúka možnosti. Sieť ponúka pasce. Na sieti sú pavúky. Stane sa pavúkom. Sama sebe vlkom. Stačí si navliecť prašivú kožušinu a zaprieť svoju existenciu. Stačí jeden ponor. Opica odoláva nátlakom svojho nerozumu. Opice neskáču cez plot, opice neskáču cez plot. V hlave jej svietia tisíce žiaroviek. Potom blikajú. Bliky, bliky, bliky. Opica sa započúva do svetla vo svojej hlave. Je jej z toho na blikanie. Musí konať. Dosť bolo slov. Konanie je v slovách. Je opica slovná. Nie! Slová prehadzuje cez plot veľkou lopatou asociácie. Lo-pa-ta! Púšta to škaredé slovo a myslí na niečo abstraktné. Láska, nenávisť, vesmír. Vesmírny svet. Vesmírne vločky. Raňajky. _____ Prázdno. To je ono. Dosiahne tým nirvánu? Nie! Stane sa nirvánou. Opica sa pousmiala nad svojou prázdnotou. To nie je ako prázdny pohár. Skôr prázdny nepohár. To je nirvána. Opica balí svoje „saky paky“ a hádže ich do čiernej diery. Nachvíľu sa upokojí. Nemá lopatu.
Opica začala snoriť po nápadoch. Lietali predsa všade okolo nej. Stačí po jednom skočiť a chytiť ho ako letiaci banán. A vtedy jej napadlo, že na nápady sa neoplatí čakať. Musí predsa sama prispieť. Musí sa sama stať nápadom. Opica začala premýšľať. Premýšľala tak dlho, že sa jej hlava zaparila. Para, para, parný valec. To tu už bolo. Musí sa stať niečím iným. Úplne novou dimenziou. Musí byť novodimenzionálnou. Nemôže existovať v tomto priestore. Musí byť mimo. Ďaleko. Diaľnica. Má cestovať? Nie. Príliš banálne. Bananálne. Ona predsa nie je zahraničná. Skôr hranične hraničná. Jej príroda je oplotená, kam by chcela ísť? Sieť ponúka možnosti. Sieť ponúka pasce. Na sieti sú pavúky. Stane sa pavúkom. Sama sebe vlkom. Stačí si navliecť prašivú kožušinu a zaprieť svoju existenciu. Stačí jeden ponor. Opica odoláva nátlakom svojho nerozumu. Opice neskáču cez plot, opice neskáču cez plot. V hlave jej svietia tisíce žiaroviek. Potom blikajú. Bliky, bliky, bliky. Opica sa započúva do svetla vo svojej hlave. Je jej z toho na blikanie. Musí konať. Dosť bolo slov. Konanie je v slovách. Je opica slovná. Nie! Slová prehadzuje cez plot veľkou lopatou asociácie. Lo-pa-ta! Púšta to škaredé slovo a myslí na niečo abstraktné. Láska, nenávisť, vesmír. Vesmírny svet. Vesmírne vločky. Raňajky. _____ Prázdno. To je ono. Dosiahne tým nirvánu? Nie! Stane sa nirvánou. Opica sa pousmiala nad svojou prázdnotou. To nie je ako prázdny pohár. Skôr prázdny nepohár. To je nirvána. Opica balí svoje „saky paky“ a hádže ich do čiernej diery. Nachvíľu sa upokojí. Nemá lopatu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára