. post+monkey
Potom, čo opica vnikla do siete, jej život sa zmenil. Stala sa sieťovou. Jej nudný život sa ešte nestačil zmeniť na moderný, keď čelil výzve postmoderny. Opica prestala nadobro jesť banány. Začala ich piť. Nakúpila slamky a prevŕtala nimi banány úplne všade. Hľadala zlatú žilu. Potom len sŕkala a chlipkala. Logala a logala. Log in, log off. To bol jej život. Keď toho mala priveľa, tak škriekala. Škriekala, lebo chcela uniknúť. Chcela rozškriekať svoje telo, vyskočiť z neho. To, čo by vyskočilo, by bola nová opica. Nový impulz. Impulz doby. Nová doba, čo má úplne nový drive a look. Postmoderný svet s postmodernou opicou. Nie, s postmodernou monkey! Svet elektrický. Svet postelektrický. Svet depresie a postdepresie. Čierny svet. Čierny postsvet. Čierna postdiera s elektrickou monkey, ktorá vibruje vesmírom. Svet ilúzií a mŕtvych postilúzií. Planéta opíc? Jasné! Opica na modrom pozadí a za ňou Socha slobody. V piesku. Takto rozmýšľala opica. Ale nie vždy. Niekedy ju ten svet láka. Predstavuje si veľkú postlúku plnú banánov. Predstavuje si seba, monkey, v tejto postlúke. Trasie pixelmi a padajú banány. To je svet. To je budúcnosť. Budúcnosť plná plodov. Plodov a zvodov. Lebo opica je zvádzaná. Do spárov siete, nekonečných infinít. Možno vtedy sa rozhodla. Bude cestovať. Bude tvoriť, bude otrokom svojich vlastných inšpirácií. Opica sa zahanbila. Hanba jej. Hanba opici, čo skáče cez plot.
Potom, čo opica vnikla do siete, jej život sa zmenil. Stala sa sieťovou. Jej nudný život sa ešte nestačil zmeniť na moderný, keď čelil výzve postmoderny. Opica prestala nadobro jesť banány. Začala ich piť. Nakúpila slamky a prevŕtala nimi banány úplne všade. Hľadala zlatú žilu. Potom len sŕkala a chlipkala. Logala a logala. Log in, log off. To bol jej život. Keď toho mala priveľa, tak škriekala. Škriekala, lebo chcela uniknúť. Chcela rozškriekať svoje telo, vyskočiť z neho. To, čo by vyskočilo, by bola nová opica. Nový impulz. Impulz doby. Nová doba, čo má úplne nový drive a look. Postmoderný svet s postmodernou opicou. Nie, s postmodernou monkey! Svet elektrický. Svet postelektrický. Svet depresie a postdepresie. Čierny svet. Čierny postsvet. Čierna postdiera s elektrickou monkey, ktorá vibruje vesmírom. Svet ilúzií a mŕtvych postilúzií. Planéta opíc? Jasné! Opica na modrom pozadí a za ňou Socha slobody. V piesku. Takto rozmýšľala opica. Ale nie vždy. Niekedy ju ten svet láka. Predstavuje si veľkú postlúku plnú banánov. Predstavuje si seba, monkey, v tejto postlúke. Trasie pixelmi a padajú banány. To je svet. To je budúcnosť. Budúcnosť plná plodov. Plodov a zvodov. Lebo opica je zvádzaná. Do spárov siete, nekonečných infinít. Možno vtedy sa rozhodla. Bude cestovať. Bude tvoriť, bude otrokom svojich vlastných inšpirácií. Opica sa zahanbila. Hanba jej. Hanba opici, čo skáče cez plot.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára