piatok 6. júla 2007

TANCUJÚCA OPICA


. tancujúca opica


Opica verí svojej intuícii. Verí, že banán je žltý. Verí, že keď hodí banán o sieť, rozpučí sa. Verí, že sieť je savá. Verí, že bude maliarkou. Verí v silu banánu. Verí v silu farby. Opica je veriaca. Neuctieva banán, uctieva myšlienku. Práve teraz uctieva prácu. Vymaľuje sieť do žlta. Zo siete sa bude odrážať žltá farba ako slnečné lúče. Čím viac slnka, tým viac dobrej nálady. Takto bude fotosyntetizovať. Nabíjať sa kladne. Opica stiahne znamienko plus a nainštaluje si ho na hlavu. Chytí letiaci banán a tiež si ho položí na hlavu. Bude absorbovať energiu z banánov. Lebo banány, to je samá energia: tam sú aj jouly, aj watty, aj kilogramy aj gramy. Tam sú celé zásoby. Strčí si banán do úst a smeje sa na sebe v odraze, ktorý jej ponúkla sieť. Vidí samu seba cez oká siete. Obzerá sa. Zozadu, spredu. Spredu, zozadu. Zadok. Chvost. You are so beautiful to me. Spievajú myši v jej hlave. Konečne poriadna muzika, pomyslí si opica, a hodí myši na sieť. Myši tancujú a spievajú. Opica sa rozplýva. Diskotéka na sieti. Stroboskop bliká a opica je v tranze. Vrčí a skáče. You are so beautiful, udiera jej do mozgu. You... are... so... Opica sa zapletie do siete a prosí myši o pomoc. Myši sa boja. Opica spadne zo siete. Vydrbané myši. Stále klamú.

ELEKTRICKÁ OPICA

. elektrická opica

Opica skákala po sieti a tvárila sa, že má plné ruky práce. Špeciálne zaťažovala pravú ruku, lebo tá bola jej dominantná. Toľko práce na jednej ruke. Keby ju niekto videl, striaslo by ho. Aj keby ju nevidel. Už len pri tej predstave trasie ako elektrina. Opica zhadzuje prácu a hrabe medzi očami siete. Hľadá zásuvku. Chce si do nej strčiť chvost a elektrizovať. Aby všetko priťahovala. Aby bola príťažlivá. Potom by nemusela pracovať. Potom by stačilo pôsobiť. Všetko by stiahla naraz. Celú sieť. Všetky oká. Potom by sa ona stala sieťou. Nejaká iná opica by v nej hľadala, prenikala by k nej, vnikala by do nej. To nechce. Má sebaúctu. Vytiahne zástrčku a strčí do nej banán. Banán nevodí. Banán nepriťahuje. Nepríťažlivý banán. Taký banán-nebanán. Zástrčka je celá žltá. Keď sa jej opica chytí, zástrčka lepí. Opica ju odhadzuje a umýva tekutou sieťou. Už mohlo byť neskoro. Už po nej mohli opice skákať. Opica sa strasie aj bez elektriny. Je negatívne nabitá. Negatively charged monkey. Premieľa tie slová v puse. Pusa, pusa, pussy. Opica sa zhrozí nad vlastnou angličtinou. Vypľúva tie slová z úst a snaží sa myslieť na niečo pozitívne. Pozrie na banánovú zásuvku. Banány, banány. Tie nikdy nestrasie.

streda 4. júla 2007

OPICA JE IN


. opica je in

Opica zhodí srsť a tvári sa naho. Našpúli pery a zosmutnie. Jej pery nie sú červené. Sú slaboružové, fádne. Tlačí si na pery, fackuje sa. Štípe sa nechtom, ale stále nič. Opica nie je módna. Nie je in. Ani in-teligentná, ani in-dividuálna. Je sprostá a kolektívna. V tom je jej tragédia. Opica sťahuje rúž. Dva rúže. Tri rúže. Milión rúžov. Všade naokolo je rúž a opica pláva v červenom mori. Namaľuje si kolieska okolo očí. Podľa najnovšej módy. Chvost bude celý červený, rozmýšľa opica, a uši budú červené len zvnútra. Bude vyzerať akoby krvácala. To nie je moderné. To je úplne out! Rúže zmiznú a opica mení farby. Skočí do oplotenej prírody a odtrhne si žltý banán. Žltá – farba istoty. Nepodlieha módnym trendom. Podlieha len banánom. Banány sú vždy in. Aspoň pre opicu. In banana. Vo vnútri banánu nedriemu červíky. Iba vitamíny. Opica má rada vitamíny. Vitamíny sú in. Vitam-in. Opica sa poteší. Banány ju opäť raz zachránili. Nepotrebuje rúž. Dá si banán pred ústa a bude. Zabanánuje sa celá! Osrstí sa banánom. Banánosrstá opica. Čoby... Trsosrstá! Použije celé trsy. Náušnice budú banány, jej okuliare budú z banánov. A slnko nemá šancu preniknúť cez banánové UV filtre. Skáče po oplotenej prírode a chytá banány jeden za druhým. V ruke sa jej zhlukujú a skáču na odsrstené telo. Opicu to šteklí, ale vydrží. Vytrpí si pre módu. Už má banány ako klobúk, banány ako topánky. Myši v jej hlave spievajú hawana banana a tancujú banana lambada. Všetko je tak ako má byť. Môže sa vycapiť na sieť.

MADE IN CHINA


. made in China

Opica spí. Prevaľuje sa v sieti a občas zhodí zopár odkazov. Sníva. Sťahuje obláčiky. Rozbaľuje ich. Obláčiky sú plné vírusov a zamorujú všetko ovocie. Všetko sa rozkladá na pixely. Banány sa pučia. Myši v hlave hučia. Opica sa zobudí. Pozerá cez pop-up window. Nič nové. Len ona, opica, a jej vlastná všemocnosť. Malá opica vo veľkom svete. Svetová opica v malom svete. Svet v malej opici. Opica na sieti. Cestovala by. Naloží sa do e-mailu a zavrie obálku. Pošle sa do Číny. Zošikmí si oči. Aj chvost. Opica- šikmánka. Usmeje sa nad tou predstavou. Medzery medzi šikmými zubami jej utvoria trojuholníky. Geometrická opica. Pravidelnosť. Celý jej deň je chaos. Prispeje pravidelným režimom. Ráno raňajky na sieti. Stiahne si dva banány. Vydelí si stravu. Jeden + jeden banán. Oddelí šupky. Šupka + šupka + jeden + jeden. Premietne si to do 3D. Vpredu šupky, vzadu banány. Keď bude jesť banány, bude vidieť šupky rovno pred sebou. Vytvorí si z nich mozaiku. Šupky sa ďalej rozdelia. Poprehadzuje ich. Nie! Pravidelná opica odmieta chaos. Zmení len pozadie. Čierne pozadie, žlté šupky. Obraz pri řanajkách. Obraz Pri raňajkách od opice. Postmoderný obraz utvorený digitálne. Napíše štúdiu o tomto obraze. Pridá pár divákov, ktorí budú uznanlivo kývať hlavou. Hore a dolu. Úplne pravidelne. Budú hovoriť jeden za druhým a nebudú si skákať do reči. Prvý povie „je to“, druhý „fenomenálne“, tretí „dielo“. Nazve si ich podľa abecedy. Postavička A, postavička B a postavička C. Budú stáť na šikmej ploche. Art made in China.

utorok 3. júla 2007

OPICA 4D

. opica 4D

Keď opica dosiahla nirvánu, nedosiahla spokojnosť. Dosiahla harmóniu. To jej však nestačilo. Nechcela byť harmonická, chcela byť spokojná. Nechcela hrať zvukmi, ale farbami. Chcela byť usmiata. Vysmiata. Zubatá. Chcela mať zuby. Opica si nahmatá medzeru medzi prednými zubami. Chcela byť mať ďalší predný zub. Tri predné zuby. Rozhodla sa poprosiť o pomoc sieť. Hľadala tri predné zuby. Nič. Hľadala three front teeth. Nič. Žiadne služby. Žiaden tristomatológ. Tridentista. 3D. To je ono. Keď chce prekročiť svoj vlastný prah, nesmie sa uspokojiť s počtom zubov. Zmeniť sa musí celá. Musí pridať jednu dimenziu. Štvrtú dimenziu. 4D. 4 deti? Hm, príliš párové. 4 dosky? Príliš obyčajné. 4 domy? Príliš drahé. 4 dni? Príliš dlhé. Nie je jej pomoci. Opica pobehuje po miestnosti. Zastane a buchne hlavou do monitora. 4 úDery. Nechcela si rozbiť hlavu. Nechcela byť opicou. Nechcela sa narodiť. Niektoré veci sa jednoducho stanú. Opica krváca a rumádzga. Slzy splynú s krvou a z opice je plačúca Madona. Opica si vyrazila zub. Uvedomí si, že po celý ten čas išla nesprávnou cestou. Mala ísť naopak. Mínus. 4D = 4 delete. Vyrazí si ešte ďalšie tri zuby a bude spokojná. S-POKOJ-NÁ. Opica omdlela. 4D = 4 dreams.

VESMÍRNA OPICA


. vesmírna opica

Opica začala snoriť po nápadoch. Lietali predsa všade okolo nej. Stačí po jednom skočiť a chytiť ho ako letiaci banán. A vtedy jej napadlo, že na nápady sa neoplatí čakať. Musí predsa sama prispieť. Musí sa sama stať nápadom. Opica začala premýšľať. Premýšľala tak dlho, že sa jej hlava zaparila. Para, para, parný valec. To tu už bolo. Musí sa stať niečím iným. Úplne novou dimenziou. Musí byť novodimenzionálnou. Nemôže existovať v tomto priestore. Musí byť mimo. Ďaleko. Diaľnica. Má cestovať? Nie. Príliš banálne. Bananálne. Ona predsa nie je zahraničná. Skôr hranične hraničná. Jej príroda je oplotená, kam by chcela ísť? Sieť ponúka možnosti. Sieť ponúka pasce. Na sieti sú pavúky. Stane sa pavúkom. Sama sebe vlkom. Stačí si navliecť prašivú kožušinu a zaprieť svoju existenciu. Stačí jeden ponor. Opica odoláva nátlakom svojho nerozumu. Opice neskáču cez plot, opice neskáču cez plot. V hlave jej svietia tisíce žiaroviek. Potom blikajú. Bliky, bliky, bliky. Opica sa započúva do svetla vo svojej hlave. Je jej z toho na blikanie. Musí konať. Dosť bolo slov. Konanie je v slovách. Je opica slovná. Nie! Slová prehadzuje cez plot veľkou lopatou asociácie. Lo-pa-ta! Púšta to škaredé slovo a myslí na niečo abstraktné. Láska, nenávisť, vesmír. Vesmírny svet. Vesmírne vločky. Raňajky. _____ Prázdno. To je ono. Dosiahne tým nirvánu? Nie! Stane sa nirvánou. Opica sa pousmiala nad svojou prázdnotou. To nie je ako prázdny pohár. Skôr prázdny nepohár. To je nirvána. Opica balí svoje „saky paky“ a hádže ich do čiernej diery. Nachvíľu sa upokojí. Nemá lopatu.

pondelok 2. júla 2007

POST+MONKEY


. post+monkey

Potom, čo opica vnikla do siete, jej život sa zmenil. Stala sa sieťovou. Jej nudný život sa ešte nestačil zmeniť na moderný, keď čelil výzve postmoderny. Opica prestala nadobro jesť banány. Začala ich piť. Nakúpila slamky a prevŕtala nimi banány úplne všade. Hľadala zlatú žilu. Potom len sŕkala a chlipkala. Logala a logala. Log in, log off. To bol jej život. Keď toho mala priveľa, tak škriekala. Škriekala, lebo chcela uniknúť. Chcela rozškriekať svoje telo, vyskočiť z neho. To, čo by vyskočilo, by bola nová opica. Nový impulz. Impulz doby. Nová doba, čo má úplne nový drive a look. Postmoderný svet s postmodernou opicou. Nie, s postmodernou monkey! Svet elektrický. Svet postelektrický. Svet depresie a postdepresie. Čierny svet. Čierny postsvet. Čierna postdiera s elektrickou monkey, ktorá vibruje vesmírom. Svet ilúzií a mŕtvych postilúzií. Planéta opíc? Jasné! Opica na modrom pozadí a za ňou Socha slobody. V piesku. Takto rozmýšľala opica. Ale nie vždy. Niekedy ju ten svet láka. Predstavuje si veľkú postlúku plnú banánov. Predstavuje si seba, monkey, v tejto postlúke. Trasie pixelmi a padajú banány. To je svet. To je budúcnosť. Budúcnosť plná plodov. Plodov a zvodov. Lebo opica je zvádzaná. Do spárov siete, nekonečných infinít. Možno vtedy sa rozhodla. Bude cestovať. Bude tvoriť, bude otrokom svojich vlastných inšpirácií. Opica sa zahanbila. Hanba jej. Hanba opici, čo skáče cez plot.

BANÁNOVÉ SVETY


. banánové svety

Opica vedela, že internet existuje. Používala internet, ale nikdy doň vlastne neprenikla. Nikdy sa nestala súčasťou siete. Vždy jej to pripadalo ako niečo obmedzujúce. A ona mala rada voľnosť. A banány. Často ich hľadala na Googli. Našla tam už všetko možné. Od malých banánov po veľké banány. Potom aj plyšové, ale také nechcela. Nechcela ani banány ako erotické pomôcky. Chcela normálne banány v šupke. Žlté. Vraj keď ich zjete veľa, zapečie vás. Opicu nikdy nezapieklo. Ona bola zvyknutá.
Teraz jej ponúkajú banány podľa rozlíšenia. Ako tapetu. Také ešte nejedla. A to už jedla aj banánovú ryžu. Banana rice. Banana hawana. Opica vstane od stoličky a tancuje. Banana lambada. Žongluje s banánmi, no jeden jej padne na zem. Banány sú nerozbitné. Sú rozpučné. Opica zdvíha rozpučený banán a je rada, že voní. Ten banán, nie ona. A je o banán menej. Z prírody práve ubudlo. Príroda plače. Opica sa škerí, no cez medzery medzi zubami jej tiež preniklo trocha smútku. Nad rozpučeným banánom. Nad spomienkou, ktorá jej prebleskla mysľou ako klaun na banánovej šupke. Spomenula si na niečo žlté. Žlté, žlté. Dačo jej v hlave zasociovalo. Zreagovalo za vzniku žltej asociácie. Všetko jej pripomína banán. Všetko je na banán. Stojí za banán. Za kilo banánov! Opica sa urazí na svoj rozum a sadne si za počítač. Banánové myšlienky jej víria hlavou, no ona kliká, kliká. Stráca sa v sieti nerozbitných a nerozpučných banánov. Hlava ju bolí, oči červenejú. Nie, povie si opica, a vybehne do oplotenej prírody. Na banánové hody, banán sa hodí.

Všeobecné podmienky použitia


. tento blog je určený výhradne pre Luciu. Akékoľvek šírenie bez jej súhlasu je len ťažko predstaviteľné.